Život Prešova
online
online
Zomrel bývalý izraelský premiér Ariel Šaron
11.01.2014 Celý región
Jeruzalem 11. januára (TASR) - Syn bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona oznámil, že jeho otec dnes zomrel.
Gilad Šaron, ktorého citovala agentúra Associated Press, médiám povedal, že otec "odišiel. Odišiel, keď sa rozhodol odísť".
Osemdesiatpäťročý Šaron bol v kóme od mŕtvice, ktorú utrpel v januári 2006 na vrchole svojej politickej moci. Šebovo zdravotné centrum pri Tel Avive, kde bol Šaron hospitalizovaný, minulý týždeň informovalo o prudkom zhoršení sa jeho zdravotného stavu. Podľa lekárov mu začali zlyhávať životne dôležité orgány, tesne pred smrťou mu zlyhali obličky.
Agentúra Associated Press citovala o 14.10 SEČ vyjadrenie hovorcu nemocnice dr. Šloma Noja, ktorý s ľútosťou informoval, že Ariel Šaron zomrel približne pred hodinou. "Dnes zlyhalo jeho srdce a on pokojne opustil svoju rodinu, ktorá stála vždy, s láskou a podporou, po jeho boku."
Hneď po úmrtí Šarona začali prichádzať z celého sveta prvé reakcie.
profil Ariela Šarona:
Ariel Šaron, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, sa narodil 27. februára 1928 v mošave Kfar Malal, vtedy ešte britskej Palestíne, v rodine litovských Židov. Jeho rodičia sa zoznámili na univerzite v Tbilisi a do vtedajšej Palestíny ušli pred boľševikmi. Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme vyštudoval právo a blízkovýchodné štúdie. Už ako 14-ročný bojoval v povstaleckej skupine Hagana. Ako dlhoročný veliteľ izraelskej armády sa dopracoval k hodnosti generála. Prispel k izraelskému víťazstvu v Šesťdňovej vojne (1967) a vojensky sa podieľal na obsadení egyptského Suezu v jomkipurskej vojne (1973).
Jeho vojenská kariéra sa skončila po víťaznom ťažení Izraela do Libanonu v roku 1982 (Operácia Mier v Galilei). Vtedy ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál okolo masakry civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch, ktorú s tichou podporou izraelskej armády spáchali libanonské kresťanské milície - za čo ho uznali nepriamo vinným. O rok neskôr musel kvôli tomu odstúpiť z postu ministra obrany. Považovali ho za jedného z hlavných propagátorov politiky obsadzovania. V politike pôsobil ako minister viacerých ministerstiev a snažil sa urýchliť židovské osídľovanie západného brehu Jordánu.
Ako predstaviteľ pravicovej strany Likud sa začiatkom roku 2001 stal premiérom Izraela. V úrade premiéra sa však jeho politický program neskôr postupne presúval smerom k stredu.
Nevzdal sa politiky vojenských zásahov a protiteroristických operácií na území kontrolovanom Palestínskou samosprávou, neskôr situáciu na Blízkom východe začal riešiť politicky a postupne podporoval mierový proces. Ustúpil od dlhoročného kurzu podpory budovania židovských osád na palestínskych územiach a v roku 2005 presadil jednostranné stiahnutie Izraela z pásma Gazy, ktorého okupácia sa tak po 39 rokoch skončila.
Definitívne sa tým názorovo rozišiel so svojou stranou Likud, ktorú v roku 1974 spoluzakladal. V novembri 2005 ju opustil a založil novú stredopravú stranu Kadima (Vpred), ktorá si dala za cieľ definitívne stanovenie hraníc Izraela.
V ďalšej kariére Šaronovi zabránila mozgová príhoda, ktorá prišla 18. decembra 2005. Ďalšia cievna príhoda - ťažká mŕtvica nasledovala 4. januára 2006. Po nej upadol do kómy, z ktorej sa už neprebral.
Vážna mozgová príhoda izraelského premiéra Ariela Šarona vyvolala v krajine otázky okolo nástupníctva. Úradujúcim predsedom vlády sa stal vicepremiér Ehud Olmert, líder najsilnejšej strany Kadima, ktorý mohol na tomto poste zotrvať maximálne 100 dní. Izrael tak viedol do volieb vyhlásených na 28. marec 2006.
Gilad Šaron, ktorého citovala agentúra Associated Press, médiám povedal, že otec "odišiel. Odišiel, keď sa rozhodol odísť".
Osemdesiatpäťročý Šaron bol v kóme od mŕtvice, ktorú utrpel v januári 2006 na vrchole svojej politickej moci. Šebovo zdravotné centrum pri Tel Avive, kde bol Šaron hospitalizovaný, minulý týždeň informovalo o prudkom zhoršení sa jeho zdravotného stavu. Podľa lekárov mu začali zlyhávať životne dôležité orgány, tesne pred smrťou mu zlyhali obličky.
Agentúra Associated Press citovala o 14.10 SEČ vyjadrenie hovorcu nemocnice dr. Šloma Noja, ktorý s ľútosťou informoval, že Ariel Šaron zomrel približne pred hodinou. "Dnes zlyhalo jeho srdce a on pokojne opustil svoju rodinu, ktorá stála vždy, s láskou a podporou, po jeho boku."
Hneď po úmrtí Šarona začali prichádzať z celého sveta prvé reakcie.
profil Ariela Šarona:
Ariel Šaron, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, sa narodil 27. februára 1928 v mošave Kfar Malal, vtedy ešte britskej Palestíne, v rodine litovských Židov. Jeho rodičia sa zoznámili na univerzite v Tbilisi a do vtedajšej Palestíny ušli pred boľševikmi. Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme vyštudoval právo a blízkovýchodné štúdie. Už ako 14-ročný bojoval v povstaleckej skupine Hagana. Ako dlhoročný veliteľ izraelskej armády sa dopracoval k hodnosti generála. Prispel k izraelskému víťazstvu v Šesťdňovej vojne (1967) a vojensky sa podieľal na obsadení egyptského Suezu v jomkipurskej vojne (1973).
Jeho vojenská kariéra sa skončila po víťaznom ťažení Izraela do Libanonu v roku 1982 (Operácia Mier v Galilei). Vtedy ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál okolo masakry civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch, ktorú s tichou podporou izraelskej armády spáchali libanonské kresťanské milície - za čo ho uznali nepriamo vinným. O rok neskôr musel kvôli tomu odstúpiť z postu ministra obrany. Považovali ho za jedného z hlavných propagátorov politiky obsadzovania. V politike pôsobil ako minister viacerých ministerstiev a snažil sa urýchliť židovské osídľovanie západného brehu Jordánu.
Ako predstaviteľ pravicovej strany Likud sa začiatkom roku 2001 stal premiérom Izraela. V úrade premiéra sa však jeho politický program neskôr postupne presúval smerom k stredu.
Nevzdal sa politiky vojenských zásahov a protiteroristických operácií na území kontrolovanom Palestínskou samosprávou, neskôr situáciu na Blízkom východe začal riešiť politicky a postupne podporoval mierový proces. Ustúpil od dlhoročného kurzu podpory budovania židovských osád na palestínskych územiach a v roku 2005 presadil jednostranné stiahnutie Izraela z pásma Gazy, ktorého okupácia sa tak po 39 rokoch skončila.
Definitívne sa tým názorovo rozišiel so svojou stranou Likud, ktorú v roku 1974 spoluzakladal. V novembri 2005 ju opustil a založil novú stredopravú stranu Kadima (Vpred), ktorá si dala za cieľ definitívne stanovenie hraníc Izraela.
V ďalšej kariére Šaronovi zabránila mozgová príhoda, ktorá prišla 18. decembra 2005. Ďalšia cievna príhoda - ťažká mŕtvica nasledovala 4. januára 2006. Po nej upadol do kómy, z ktorej sa už neprebral.
Vážna mozgová príhoda izraelského premiéra Ariela Šarona vyvolala v krajine otázky okolo nástupníctva. Úradujúcim predsedom vlády sa stal vicepremiér Ehud Olmert, líder najsilnejšej strany Kadima, ktorý mohol na tomto poste zotrvať maximálne 100 dní. Izrael tak viedol do volieb vyhlásených na 28. marec 2006.
Izraelská vláda 11. apríla 2006 vyhlásila v kóme ležiaceho premiéra Ariela Šarona za trvalo nespôsobilého a oficiálne ukončila jeho päťročné funkčné obdobie. Predsedom vlády sa stal Ehud Olmert, ktorý vyhral voľby.
0
www.ZIVOTPO.sk
